ZEMNÁRKA KRÁTKOZOBÁ
Vložené 04.09.2020
Zemnárka krátkozobá sa v prírode vyskytuje v dvoch geografických rasách, a to Cereopsis novaehollandiae novaehollandiae, žije na juhu Južnej Austrálie, na priľahlých ostrovoch na juhu Nového Južného Walesu medzi Victoriou a Tasmániou, najmä na ostrovoch v Bassovom prielive a na Tasmánii, ako aj na ostrove Kangaroo Island. Cereopsis novaehollandiae grisea obývajuh Západnej Austrálie a priľahlé ostrovy. Umelo boli zemnárky vysadené na Novom Zélande, kde vytvorili stabilizované populácie.
Systematicky patria zemnárky (česky husice kuří) do čeľade kačicovitých. Sú sivo sfarbené s čiernymi škvrnami na krídlach, chvost je čierny, na slnku s fialovým leskom, konce krídel čierne. Hlava je sivá s predĺženou bielou škvrnou tiahnucou sa cez čelo a temeno, na čele je škvrna úzka, na temene širšia, oválna, zobák krátky, pri pohľade zboku vysoký, vyklenutý, na hrote čierny, so žltozeleným ozobím siahajúcim takmer po hrot zobáka. Nohy majú pomerne dlhé, beháky ružovočervené, prsty až po členok čierne sú krátke a blany medzi nimi čiastočne „vykrojené“. Samca od samice možno rozoznať podľa hlbokého trúbenia, samica sa ozýva hlbokým pokrochkávaním. Páry, ktoré sa zblížili, žijú trvale spolu. Pohlavne dospelé sú vo veku 3 - 4 roky.
Sú to veľké a ťažké vtáky s uvádzanou hmotnosťou 3 – 7 kg, pričom v chovateľských podmienkach hmotnosť samca býva okolo 5 kg, hmotnosť samice asi o jeden kg menej, dĺžka tela od hrotu zobáka po koniec chvosta 100 cm, a dĺžka krídla 45 – 60 cm.
■ Ako sa tieto vtáky zvyčajne správajú? Zdá sa, že nie sú veľmi priateľské, pretože samec po mne vyštartoval hneď ako som sa pri fotografovaní priblížil k nemu viac ako na dva metre. To bola otázka pre Ing. Jána Vencela, úspešného chovateľa týchto veľkých kačicovitých vtákov.
Ide vcelku o dôverčivé vtáky, mal som krotkú samičku, ktorá bola, môžem povedať, veľmi prítulná. Tieto vtáky sú aj v prírode dôverčivé a pred človekom neveľmi utekajú. To sa im v minulosti stalo takmer osudným, pretože boli ľahkou korisťou lovcov. Zemnárky sa živia spásaním bylín a mladej trávy, za čo ich prenasledovali austrálski farmári, chovatelia oviec, pretože zanechávajú svojim trusom v tráve ostrý zápach, ktorý ovce neznášajú a odmietajú sa potom na plochách, kde sa predtým pásli zemnárky, pásť. Len po prijatí prísnych vládnych ochranných nariadení sa podarilo druh zachrániť pred úplným vyhubením. Väčšinou samce sa v chovateľských podmienkach správajú útočne, a to nielen voči iným spoluobyvateľom vo výbehu, ale často aj voči svojmu chovateľovi a ošetrovateľovi. V čase hniezdenia si tvrdo chránia teritórium hniezdiska. Preto sa musia chovať oddelene od ostatných chovancov.
■ Dosiahol si viaceré úspešné odchovy. Ako má vyzerať chovateľské zariadenie pre zemnárky?
Aj keď systematicky patria zemnárky do čeľade kačicovitých, nemusia mať nutne vo výbehu jazierko či inú väčšiu vodnú nádrž. To z nich robí pre mnohých obdivovateľov kačicovitých veľmi príťažlivého chovanca, pretože, priznajme si, udržiavanie akejkoľvek vodnej nádrže v prijateľnej čistote počas celého roka kladie na chovateľa veľké nároky. Takže zemnárky sú vďačné za možnosť pastvy na mladej tráve, na pitie im väčšinou stačí vedro s vodou, ktorú chovateľ vymieňa dvakrát denne.
Chovný pár s mláďatmi vo veku 1 mesiac. Hlava je sivá s bielym temenom, zobák krátky, pri pohľade zboku vysoký, vyklenutý, na hrote čierny, ostatný zobák
až po koreň žltozelený.
■ Ako vyzerá ich hniezdo?
Hniezdo si pripravia na zemi, vystelú ho senom, slamou a samica si doň vyšklbe páperie. Moje zemnárky si hniezdo pripravili v sude podobným spôsobom. Vytvoril som základ hniezda vložením sena alebo slamy a z neho si samica hniezdo upravila.
■ Vravíš, že na zimu ich premiestňuješ z vonkajšieho výbehu do temperovanej miestnosti.
Našu zimu musia prečkať v temperovanom chovateľskom zariadení, inak by im mohli omrznúť prsty. Mal som v chove jednu takto mrazom postihnutú samicu bez koncových článkov prstov. Aj preto musia zimovať v temperovanom priestore, že niektoré páry začínajú so znáškou už v novembri či decembri. Moja zemnárka zasadla na znášku 5 vajec s olivovozelenou škrupinou, vyliahlo sa jej po asi 34 až 35 dňovej inkubačnej dobe päť mláďat, z ktorých odchovali tri. O vyliahnuté mláďatá sa starajú obaja partneri.
Mláďatá obrúčkujem obrúčkami o vnútornom priemere 20 mm a lietania sú schopné vo veku asi 10 týždňov. Pred dvoma rokmi som zostavil mladý nepríbuzný pár ktorý dobre vzájomne vychádza, dúfam, že po prvý raz sa pokúsia zahniezdiť v roku 2021.
Prsty mláďaťa vo veku 1 mesiac. Prsty sú čierne, krátke a blany medzi
nimi čiastočne „vykrojené“.
■ Aká je prvá potrava mláďat a čím sa zemnárky v chovateľských podmienkach kŕmia?
Robím pre ne miešanku z obilných šrotov, ovsených vločiek, otrúb, varenej ryže, postrúhanej zeleniny a nadrobno narezanej zelenej trávy, žihľavy, hlávkového šalátu, čínskej kapusty, hviezdice prostrednej, mladej lucerny a pod., ale možno ich kŕmiť aj zmesou pre morky alebo kurčatá plemennej hydiny. Pastva na mladej tráve dáva predpoklad zdravého odchovu. Prirodzene, že nie všetky vymenované zelené časti rastlín musia byť denne v miešanke. Väčšinou dávam to, čo práve doma v záhrade alebo v blízkom okolí rastie, alebo čo je v ponuke obchodov. Odporúča sa pridávať do miešanky aj tvaroh a postrúhané natvrdo uvarené vajce, ale ja to nerobím. V zime niekedy pripravujem miešanku s pridaním miaganých varených zemiakov.
Zhováral sa a foto Dušan Barlík
e-mail: jvencel@cenrum.sk
